Evanjelický augsburského vyznania cirkevný zbor v Sládkovičove administratívne vznikol dňa 1. júla 1948. Je jedným z presídleneckých zborov, ktoré vznikli po presídlení Slovákov z Maďarska v roku 1947. Z najstarších dejín Sládkovičova, niekdajšieho Dioseku, treba spomenúť, že v 17. storočí tu prevládalo evanjelické vierovyznanie, ktoré však bolo neskôr rekatolizované. V roku 1748, za čias vlády cisára Jozefa II., po vydaní Tolerančného patentu, sa sem prisťahovalo 47 evanjelických rodín z Nemecka. Tieto rodiny utvorili časť Dioseku, tzv. „Nemecký Diosek“. Cirkevne zbor patril do Pustých Úľan. Tu sa diosecskí evanjelici krstili a sobášili. Evanjelický kňaz z Pustých Úľan vykonával v Sládkovičove, vtedajšom Dioseku, pohrebné rozlúčky a príležitostne, raz alebo dvakrát do roka, im prisluhoval Večeru Pánovu. Táto skupina nemeckých evanjelikov sa postupom času pomaďarčila a konvertovala na katolícku vieru. Po druhej svetovej vojne bolo mnoho nemeckých rodín vysídlených späť do Nemecka. V roku 1947 novoprišlí presídlenci z evanjelického Pitvaroša v Maďarsku, tu našli len niekoľko roztratených rodín, z ktorých len jednotlivci boli evanjelici, deti už väčšinou nie. Boli to rodiny ako: Weinträgerova, Preisingerova, Zelinkova, Döményiova, Trenknerova a iné. Všetko ostatné obyvateľstvo bolo rímskokatolíckeho vierovyznania. Evanjelickí presídlenci z maďarského Pitvaroša, tu nenašli priaznivé podmienky k založeniu evanjelického cirkevného zboru. Od začiatku museli zápasiť po zabezpečení sociálnom, majetkovom i duchovnom. Dňa 14. apríla 1947, keď prišiel prvý transport presídlencov z Maďarska, neboli sústredení do jednej obce, ale až do 6 obcí: Sládkovičovo, Malá Mača, Veľká Mača, Senec, Réca, Veľké Úľany. Neskôr sa však väčšina mladých evanjelikov zo Sládkovičova presťahovala do Trnavy, Serede a okolitých obcí. V tom čase cirkevný zbor evidoval niečo vyše 1000 duší. Keďže chrámu Božieho nebolo, služby Božie sa vykonávali po domácnostiach a v škole na Abrahámskej ulici. Chrám Boží bol vybudovaný v roku 1954, z bývalej maštale a stodoly. Sprvu bol len modlitebňou, kde sa 24. decembra 1954 vykonali 1. služby Božie. Neskôr boli vyhotovené lavice, oltár, kazateľnica a krstiteľnica z dubového dreva. Dňa 11. septembra 1955 bol chrám Boží posvätený biskupom Andrejom Ľudovítom Katinom. V 70 tich rokoch bola pristavaná veža a vyhotovené 3 zvony o váhe: veľký zvon 640 kg, stredný zvon 340 kg, malý zvon 205 kg. Každý zvon na sebe nesie nápis: veľký zvon: Hrad prepevný je Pán Boh náš!, stredný zvon: Sláva na výsostiach Bohu!, malý zvon: Bdejte a modlite sa! Na všetkých troch je venovanie: V roku Pána 1969 dala zhotoviť ev. a. v. cirkev v Sládkovičove! a meno autorky Laetitiae Dytrichovej. V súčasnosti je evanjelický augsburského vyznania cirkevný zbor v Sládkovičove matkocirkvou, s fíliou Malá Mača a diasporou Veľká Mača, a evidujeme 342 duší.
DEJINY Evanjelického a.v. cirkevného zboru v Sládkovičove